Žijeme v dobe expanzívneho rozvoja elektroniky, kedy sa nové technológie uvádzajú do bežného života v priebehu týždňov, mesiacov. Už dávno sa ľudský pokrok nemeria na roky či desaťročia, o to viac v elektronike, kde je niekedy aj každá hodina oproti konkurencii rozhodujúca. Svetu vládnu mediálne impériá, ktoré často aj nedôstojným spôsobom vkĺznu divákovi priamo do obývačky. Každá nová mediálna spoločnosť potrebuje ako poľnohospodár ornú pôdu voľné frekvencie, kapacity na export svojej zábavy, či služieb k divákovi - užívateľovi. Frekvencie na pokrytie signálu mobilnými sieťami, rádiové, televízne, satelitné, navigačné, nízko a vysokofrekvenčné alebo reléovo-mechanické prepoje. Aj vás rozbolela hlava z vymenovaných elektromagnetických vĺn? Poďme sa okolo seba porozhliadnuť a vypátrať príčiny migrén, nervozity, nesústredenia sa na prácu a nespavosti. Aj malému školákovi je známe, že ak sa niečo vyrába, tak vo výrobnom procese vzniká aj odpad. Nie je tomu inak ani pri vysielaní magnetických vĺn. Znie to možno nepochopiteľne, ale každá frekvencia aj toho najmenšieho rádia, či detskej vysielačky vyžaruje do okolia aj nepotrebné signály. S výkonom a veľkosťou vysielača nepotrebné signály rastú a dostávajú názov elektromagnetický hluk. Fenomén elektromagnetického hluku sa po prvýkrát medzi verejnosťou objavil za prvej svetovej vojny. Počas konfliktov vojská využívali vysokofrekvenčné generátory a nízkofrekvenčné vysielače, čo malo za následok obrovské výkony na nepredstaviteľné diaľky, niekedy až 1000 - 1500 km. Vplyv žiarenia na seba nenechal dlho čakať a v prvých dňoch ponad vysielacie stanice prestali lietať vtáky, zver sa vyplašila a stromom v okolí žiariča zhnedli a opadali listy. To bol začiatok éry elektromagnetického hluku, vysielaného škodlivého žiarenia pre človeka a živé organizmy. Uprostred vojny nikto nemal čas merať škodlivé vplyvy na obyvateľstvo a tak znovu do podvedomia verejnosti sa elektromagnetický hluk hlbšie dostáva v rokoch 1950-55. V USA a v Európe sa začínajú budovať vysokovýkonné rádiové a televízne vysielače. Budujú sa na vysokých kótach nad mestami s veľkou aglomeráciou obyvateľstva. Pokrývajú obrovské časti štátov, mnohokrát zasahujú do zahraničia. Bohužiaľ, elektromagnetický hluk sa v tomto období spája iba s voľnými, či obsadenými frekvenciami. Iba zopár technikov pri montáži vysielačov si všíma zrkadlové vlnenie na iných, ešte neobsadených frekvenciách. Nevenujú mu dostatočnú pozornosť. Akékoľvek vedľajšie účinky na verejnosť sa vždy popierali. V odborných časopisoch sa niekoľkokrát publikovali iba strohé informácie o vysielacích staniciach, vždy dokonale obalené zavádzajúcimi faktami. Vysielačom sa pripisovali dokonca ochranné vlastnosti pred bleskom, či bodavým hmyzom, ktorý mal dokonca odpudzovať. Lepšie časy svitli až v rokoch 1970, kedy sa v USA otvára špecializovaný inštitút venujúci sa výskumu vplyvov žiarenia na živé organizmy. U nás však panuje hlboký socializmus, budovanie nových vysielačov je rozbehnuté na plné obrátky. V tejto dobe vznikajú nepochopiteľne „moderné stavby“ komunizmu ako vysielač na Kamzíku, Kráľova hoľa, Pyramída na Zobore, či stanica Štrbské pleso. Na kopcoch sa týčiace bezvýznamné oceľové konštrukcie nahrádzajú železobetónové stavby so symbolikou víťazstva nad prírodou. V USA sa v rokoch 1975-80 eliminuje elektromagnetický hluk rôznymi rušiacimi a demagnetizačnými stanicami. Neúspešne. Málo vedomostí z oboru elektromagnetiky, nízke technologické zázemie a málo financií brzdí akýkoľvek vývoj vpred. Zvrat prichádza až o desať rokov neskôr, kedy sa objavujú aj prvé úspechy s usmerňovaním nepotrebného žiarenia na menej obývané časti krajiny. Úspechy boli spočiatku menej uspokojivé, časom sa preukázala potreba financovania výskumu elektromagnetického žiarenia. A v bývalom ČSSR? Pokračuje budovanie vysielačov bez ohľadu na prírodu, estetiku, ekológiu a samotného človeka. USA hlási prvé úspešné výsledky s eliminovaním nežiaducich vplyvov pri vysielaní televízie. Píše sa rok 1983. Po celej krajine sa montujú na televízne a vojenské vysielače odrušovacie jednotky, ktoré zmierňujú nepotrebné magnetické vlny. Na scénu však vstupuje satelitný príjem a celý projekt sa rúca. Vedci pochopili, že ich doteraz vyvinuté zariadenia nebudú schopné čeliť miliónom magnetických vĺn prichádzajúcich z neba. Časť ich rezignuje a projektu sa vzdáva. Nazýva ho bojom s veternými mlynmi. Neskôr sa vynára ďalší problém, navigačné systémy vojska, mobilné telefóny a translačné prepoje. Každá z nových frekvencií do vzduchu vyžaruje nežiaduce vlny. Vedci v USA sú navonok bezmocní. Dlho pracujú na novele zákonov riadiacich elektromagnetické vysielanie v krajine. Počas desiatok rokov vývoja a výskumu dospeli k názoru, že škodlivosť sa úplne zlikvidovať nedá. Možno ju len eliminovať. Koncom 80-tych rokov sa do platnosti dostáva verejný ochranný zákon upravujúci podmienky vysielania. Je v ňom popísaný presný postup výstavby žiariča, zadaná je vzdialenosť od obývaných lokalít, vypočítaný presný výkon a smer žiarenia. Zákon sčasti prináša prvé ovocie v 90-tych rokoch v podobe menších rušení pochádzajúcich práve z nepotrebných frekvencií. A čo u nás? Po roku 1980 až do roku 1989 pokračujeme v budovaní „infraštruktúry“ pre magnetické vlny bez ohľadu na následky. V najproduktívnejšej dobe sa vysielače, vykrývače, prevádzače, mikrovlnné pojítka budovali denne. Po tomto budovateľskom ošiali nám zostalo stáť takmer 1000 televíznych prevádzačov, 150 rádiových bodov a 40 televíznych vysielačov. Západné štáty Európy sa prikláňajú k záverom amerických vedcov a podľa ich vzoru aj konajú. Východná Európa a ČSSR doslova zaspali na vavrínoch. Až pád železnej opony na určitú dobu pozastavil budovanie vysielačov u nás. Bola to doba prázdna, kedy nikto nevedel, čo bude zajtra. Rok 1993 prináša osamostatnenie nášho štátu a rovnako aj nové šance či nádeje. Toľko v krátkosti pohľad do histórie. Aká je súčasnosť? September 2002, Slovenská televízia spúšťa satelitné vysielanie, ktoré v konečnej fáze má nahradiť existujúce rádioreléové trasy distribúciou signálu priamo zo satelitu. Nahradiť sa má aj obrovský počet prevádzačov, ktoré nepretržite chrlia do éteru milióny frekvencií a spotrebujú nepredstaviteľné množstvo elektrickej energie.
Nie je trochu neskoro? Venuje sa dostatočná pozornosť problematike zamorenia magnetickými vlnami aj na Slovensku? Magnetické vlnenie a množstvo vyžiarených vĺn si vysvetlíme na modeloch televízneho vysielača, satelitného vysielania a stanice mobilného operátora. Je už známe, že ak sa na frekvencii vysiela, vzniká ten žiaduci signál, ktorý prijímate a zužitkujete, napr. pri sledovaní televízie, počúvaní rádia. Rovnako vzniká aj signál nežiaduci, ktorý sa na bežnú anténu prijímať nedá, je možné ho odmerať. V závislosti od výkonu žiariča vysielacieho telesa a výšky, sa do okolia dostáva žiaduci a nežiaduci signál. V skutočnosti žiaduci signál je taktiež škodlivý, pretože rovnako ako ostatné signály pracuje na báze elektromagnetických vĺn. Žiaduci signál vieme zužitkovať, je vysielaný za určitým účelom. V porovnaní s nežiaducim signálom na ľudský organizmus natoľko škodlivo nepôsobí, nakoľko je percentuálne v celom spektre signálu zastúpený 40%. Zvyšných 30-60% sú nežiaduce prvky, hluk, šum, či rôzne impedancie. Podľa meraní zisťujeme, že väčší podiel signálu vychádzajúceho z vysielacieho telesa nikto nevyužije, no napriek tomu sa vysiela (viď obr.1). Zachytiť sa dá na niektorých ďalších frekvenciách, ako moire, zrnenie, vlny, šum alebo tzv. prevrátená nosná. Nežiaduci signál obsadí ďalšie frekvencie spektra, ktoré nemožno už využívať pre ďalšiu distribúciu signálov. Tento problém je daný aj fyzikálnymi vlastnosťami a samotným systémom vysielania signálu pomocou elektromagnetických vĺn. Ak sa nachádza nad mestom televízny vysielač a je v dostatočnej vzdialenosti od obývaných častí mesta, teoreticky by nemal natoľko ohrozovať obyvateľstvo žiarením. Pokiaľ je vysielač v blízkosti obývanej zóny - napr. Pyramída na Zobore (obr.2), či dokonca priamo v nej - napr. Šibená hora, môžeme tu uvažovať o zvýšenom nežiaducom vplyve na ľudský organizmus.

Ďalšou „továrňou“ na magnetický hluk sú po roku 1995 veľmi rozšírené stanice BTS a vysielacie jednotky našich dvoch mobilných operátorov. Oproti množstvu vysielačov Slovenských Rádiokomunikácií, ktoré zabezpečujú ešte stále prenos signálu po rádioreléovej trase, stanice BTS spolu s vysielačom sa budujú pre potreby pokrytia signálu mobilného telefónu. Ako každá frekvencia, aj tá, na ktorej sa mobily vysielajú, má svoje nedostatky. Tie sa prejavujú v potrebe veľkého množstva vysielacích staníc na malé územie. Nedovolím si odhadnúť, koľko staníc ku dnešnému dňu prevádzkujú mobilní operátori, je to vyššie číslo, ako všetky televízne vysielače a prevádzače v SR. Na rozdiel od iných elektromagnetických žiarení, mobilný telefón vyžaruje sám o sebe do okolia zhruba 2W. V praxi to znamená, ak je v jednej miestnosti zapnutých 100 mobilných telefónov, z toho je 10 na príjme, vyžiarený výkon sa približuje hodnotám malého lokálneho televízneho prevádzača. V SR mobilné telefóny zaznamenali nevídaný rozmach. Potreba nových voľných kapacít sa zväčšovala, zvyšovali sa aj nároky na kvalitu služieb. Vykrývače sa montovali na strechy stavieb, na komíny, vodohospodárske stavby a dokonca aj na strechy výťahových šácht panelákov. Práve pri poslednom mieste montovania sa človek až zhrozí. Medzinárodné merania poukazujú na škodlivosť žiarenia z vykrývača mobilnej siete a prikazujú montovať stožiar minimálne 50 metrov od obývaného miesta. Pod obývaným miestom máme na mysli byt, rodinný dom, chatu, prístrešok, v ktorom sa osoby zdržiavajú minimálne 8 hodín denne. Niektoré vykrývače sa akoby zázrakom ocitli priamo nad obývanými plochami bytov, niekedy necelých 5 metrov! V takýchto prípadoch sa dostávajú do popredia peniaze a vyššie záujmy. Ako uvádza aj obr. 3, v niektorých prípadoch je priamo na streche paneláku umiestnených niekoľko žiaričov. Je to v poriadku? Magnetické žiarenie má vo všeobec nosti na človeka, ako aj na iné živé organizmy negatívny vplyv. Dodnes však presné dôsledky žiarenia lekársky potvrdené nie sú, vylučovať ich nemožno. U každého živého jedinca sa môžu prejaviť iným spôsobom. Každá časť tela je citlivá na iné vnemy a podnety z okolia. Mozog s celou nervovou sústavou pracuje v rozmedzí 6 - 8 Hz, obehová sústava okolo 50 Hz a srdce vydáva rovnako dôležité magnetické impulzy do okolia s frekvenciou 25 - 30 Hz. Pri dlhodobej tzv. stimulácii orgánov vplyvom žiarenia sa môžu vyskytnúť určité poruchy. Ich rozsah je priamoúmerne podmienený množstvom žiarenia, časovému obdobiu a náchylnosti organizmu na prijímanie vnemov z okolia. Skôr bude vadiť deťom a starším ľuďom, ako človeku v produktívnom veku. Vlnenie má neblahý vplyv na nervovú sústavu, s možnosťou trvalej deformácie, ak je zvýšenej dávke organizmus dlhšiu dobu vystavený. Prejaviť sa môže ako nervozita, neschopnosť sústrediť sa na činnosti - učenie, čítanie, spánok, nervozita. Medzi ďalšie príznaky patria aj migrény a pocity dezorientovanosti porovnateľné pri užívaní analgetík. Každý človek je jedinečný, preto aj prejavy z magnetického žiarenia sa u niekoho môžu prejaviť po čase, naopak u iného nemusia byť vôbec zreteľné. Podobných príkladov by sme mohli menovať niekoľko. Denne sa s nimi stretávame a v rýchlosti si ich ani nevšímame, zovšedneli.




A ochrana? Life MaXX bol vyvynutý a skúšaný v roku 2007 v renomovaných Francúzskych laboratóriách, a získal niekoľko ocenení. Správnym rozmiestnením Life MaXX výrazne znížite nepriaznivé účinky elektrosmogu!

Zdroj: www.solideurope.sk, Text a foto: Dušan Ščepka ml.